inteligence lidstva je konstantní, ale lidí stále přibývá...
Detail hlášky #29314
32 příspěvků v diskuzi
<a> a máš crysis?
<b> Krizi má celej svět hochu
<a> ale ne hru crysis
<b> Krize není žádna hra. To je tvrdá realita.
<a> pane bože hra crysis to je pc hra máš ji?
<b> neznám takovou :-)
<a> škoda to je úplná pecka
<b> Ne škoda je auto
<a> chceš mě nasrat?
<b> Nasrat = vykonat vylučovací akt do předem neurčené nádoby :)
<a> chceš přehrát mé bunky naštvaností?
<b> Buňky naštvanosti v lidském těle nejsou. Existují pouze neurony které axony přenášejí nervový vzruch do jiných neuronů.
<a> chceš abych se naštval?
<b> štvát - neboli honit, lovit, vyhánět a odhánět divou zvěř.
<a> se zbláznin
<b> Zbláznit se - onemocnět psychickou či mentální poruchou - např Schizofrenie, kreténismus, debilismus aj.
<a> necháš tohodle?
<b> Tohodle - nespisovné užití zájmena ukazovacího. Ve spisovné mluvě se volí alternativa "toho"
<a> kokote
<b> Kokot - starší označení pro kohouta. Vzhledem k mé příslušnosti k lidskému druhu toto označené považuji za nedůstojné
Informace o hlášce
Diskuze
od toho stvat to slo dolu, to treba vubec nebylo opodstatnene... napsal stvat a ne nastvat, tento termin se jiz radu let obecne pouziva pro stav jisteho negativniho nervoveho vypeti, resp. proces pri nemz se k takovemu nervovemu vypeti dostavame
=> zacatek dobry, posledni radek dobry, ale ten prostredek mizerie
=> zacatek dobry, posledni radek dobry, ale ten prostredek mizerie
PREČO SOM ZABIL SVOJU ŽENU
Sudca : „To je veľmi brutálny čin. Pokiaľ chcete , aby Vám bol trest
zmiernený ,
musíte nám vysvetliť motív svojho činu."
Muž: „Keď ona je tak obmedzená, že som ju jednoducho musel zabiť."
Sudca: „Veď to, čo nám teraz hovoríte, Vám len priťaží.
Ak nechcete, aby Vás prísediaci už napred odsúdili,
tak nám ešte predložte aspoň jedno poľahčujúce vysvetlenie.
Muž sa rozhovoril: „Odohralo sa to nasledovne.
Bývame v paneláku . Na prvom poschodí žije rodina,
ktorá má tri deti. Je ovšem strašné, že ich deti zostali
od prírody malé – od 80 do 90 cm. Jedného dňa som prišiel
domov a moja žena hovorí: „V rodine našich susedov nie je
niečo v poriadku. Tie ich deti sú praví Pyrenejovia.
Ja hovorím: „Nie, Ty myslíš asi Pygmejov."
„Nie", hovorí žena „pygmej je látka,
ktorú má človek pod kožou a tvoria sa z nej pehy."
Ja hovorím: „To je pigment!"
"Nie" hovorí moja žena „pigment je to, na čo písali starí Rimania."
Ja hovorím: „To je pergamen!"
„Nie", hovorí moja žena „pergamen je, keď básnik začne niečo písať a potom
to nedokončí..."
„Pán sudca, musíte oceniť, že som sa ovládol a zamlčal slovo fragment.
Sadol som si odovzdane
do kresla a začal čítať noviny. Náhle však prišla ku mne žena s vetou, po
ktorej som usúdil, že je zrelá
do blázinca." Hovorí: „Miláčik, pozri sa, čo tu stojí!"
Otvorí knihu, ukáže na jedno miesto v texte a hovorí:
„Slnečník kabelky bol učiteľkou pasáka 15."
Vzal som knihu a ešte stále kľudne vysvetlil:
„Ale miláčik, to je francúzska kniha a francúzsky text.
Tu stojí: La Marquise de Pompadour est la Maitresse de Louis XV. To
znamená: Markíza Pompadour
bola milenkou Ľudovíta XV-teho."
„Nie", hovorí moja žena, „to musíš prekladať doslovne:
La Marquise = slnečník, Pompadour = kabelka, la Maitresse = učiteľka,
Louis XV = pasák 15.
(Pozn.: franc.Lése – čítaj Luis je pasák prostitútok).
Ja to musím nakoniec vedieť celkom presne.
Zabezpečila som si predsa na učenie francúžštiny vynikajúceho legionára."
Ja hovorím: „Ty myslíš lektora."
„Nie" hovorí moja žena „lektor bol antický grécky hrdina."
Ja hovorím: „To bol Hektor a ten bol z Tróje."
„Nie", hovorí moja žena, hektor je plošná miera".
Ja hovorím: „To je hektár!"
„Nie", hovorí moja žena, „hektár je nápoj bohov."
Ja hovorím: „To je nektár!"
„Nie", hovorí moja žena, „Nektár je rieka v južnom Nemecku."
Ja hovorím: „To je Neckar!"
Moja žena: „Veď predsa poznáš tú krásnu pesničku
o Rýne a Nektári, ktorú sme nedávno spievali ako duo."
Ja hovorím: „To sa volá duet."
„Nie", hovorí moja žena, „duet je, keď majú dvaja muži súboj s mečmi."
Ja hovorím: „To je duel!"
„Nie", hovorí moja žena, „duel je diera v kopci, ktorou prechádza vlak."
„A ďalej, pán sudca, ďalej som to už nevydržal.
Vzal som kladivo a ženu som zabil."
Nastala chvíľa mlčania.
Potom sudca vstal a vyriekol ortieľ:
„Oslobodený! Ja by som ju zabil už pri Hektorovi..."
Sudca : „To je veľmi brutálny čin. Pokiaľ chcete , aby Vám bol trest
zmiernený ,
musíte nám vysvetliť motív svojho činu."
Muž: „Keď ona je tak obmedzená, že som ju jednoducho musel zabiť."
Sudca: „Veď to, čo nám teraz hovoríte, Vám len priťaží.
Ak nechcete, aby Vás prísediaci už napred odsúdili,
tak nám ešte predložte aspoň jedno poľahčujúce vysvetlenie.
Muž sa rozhovoril: „Odohralo sa to nasledovne.
Bývame v paneláku . Na prvom poschodí žije rodina,
ktorá má tri deti. Je ovšem strašné, že ich deti zostali
od prírody malé – od 80 do 90 cm. Jedného dňa som prišiel
domov a moja žena hovorí: „V rodine našich susedov nie je
niečo v poriadku. Tie ich deti sú praví Pyrenejovia.
Ja hovorím: „Nie, Ty myslíš asi Pygmejov."
„Nie", hovorí žena „pygmej je látka,
ktorú má človek pod kožou a tvoria sa z nej pehy."
Ja hovorím: „To je pigment!"
"Nie" hovorí moja žena „pigment je to, na čo písali starí Rimania."
Ja hovorím: „To je pergamen!"
„Nie", hovorí moja žena „pergamen je, keď básnik začne niečo písať a potom
to nedokončí..."
„Pán sudca, musíte oceniť, že som sa ovládol a zamlčal slovo fragment.
Sadol som si odovzdane
do kresla a začal čítať noviny. Náhle však prišla ku mne žena s vetou, po
ktorej som usúdil, že je zrelá
do blázinca." Hovorí: „Miláčik, pozri sa, čo tu stojí!"
Otvorí knihu, ukáže na jedno miesto v texte a hovorí:
„Slnečník kabelky bol učiteľkou pasáka 15."
Vzal som knihu a ešte stále kľudne vysvetlil:
„Ale miláčik, to je francúzska kniha a francúzsky text.
Tu stojí: La Marquise de Pompadour est la Maitresse de Louis XV. To
znamená: Markíza Pompadour
bola milenkou Ľudovíta XV-teho."
„Nie", hovorí moja žena, „to musíš prekladať doslovne:
La Marquise = slnečník, Pompadour = kabelka, la Maitresse = učiteľka,
Louis XV = pasák 15.
(Pozn.: franc.Lése – čítaj Luis je pasák prostitútok).
Ja to musím nakoniec vedieť celkom presne.
Zabezpečila som si predsa na učenie francúžštiny vynikajúceho legionára."
Ja hovorím: „Ty myslíš lektora."
„Nie" hovorí moja žena „lektor bol antický grécky hrdina."
Ja hovorím: „To bol Hektor a ten bol z Tróje."
„Nie", hovorí moja žena, hektor je plošná miera".
Ja hovorím: „To je hektár!"
„Nie", hovorí moja žena, „hektár je nápoj bohov."
Ja hovorím: „To je nektár!"
„Nie", hovorí moja žena, „Nektár je rieka v južnom Nemecku."
Ja hovorím: „To je Neckar!"
Moja žena: „Veď predsa poznáš tú krásnu pesničku
o Rýne a Nektári, ktorú sme nedávno spievali ako duo."
Ja hovorím: „To sa volá duet."
„Nie", hovorí moja žena, „duet je, keď majú dvaja muži súboj s mečmi."
Ja hovorím: „To je duel!"
„Nie", hovorí moja žena, „duel je diera v kopci, ktorou prechádza vlak."
„A ďalej, pán sudca, ďalej som to už nevydržal.
Vzal som kladivo a ženu som zabil."
Nastala chvíľa mlčania.
Potom sudca vstal a vyriekol ortieľ:
„Oslobodený! Ja by som ju zabil už pri Hektorovi..."
